MÔJ SVADOBNÝ RITUÁL
Popravde, nikdy som nesnívala o svadbe. Ani ako dievča, ani v neskoršom veku. Nevedela som si predstaviť, ako sľubujem v kostole pred farárom nekonečnú lásku až za hrob, ako je za mojim chrbtom stovka svadobných hostí a zametám rozbitý tanier pred reštauráciou. Nevedela som si seba predstaviť ani v bielych svadobných šatách s dlhým závojom a družičkami, ktoré mi ho nosia a hádžu pod moje nohy ružové lupene.
Bolo to skôr opačne. Bála som sa verejných prísľubov, predsvadobného stresu a dlhej noci, ktorú si užijú všetci ostatní okrem nevesty so ženíchom. Dokonca sa mi často snívalo, ako utekám spred oltára.
Bola som na mnohých svadbách od kultúrnych domov, hradov, lodí až po luxusný hotel.. V ničom som nebola schopná sa nájsť. Všade som cítila jedno- je to deň pre všetkých, len nie pre mňa.
A nielen svadba ako taká ma odrádzala, ale hlavne obrad. Na úrade zautomatizovaní poslanci, ktorí čítajú rovnaké texty už roky, bez osobného vkladu, ako aj siahodlhé kázanie farára ako vyslanca samotného Boha.
A po tretie, keď som sa bavila o svadbe so svojimi kamarátkami, veľmi dlho som tvrdila, že ja sa vydám až na potvrdenie vzťahu- so svojim dedkom keď budem mať 80 , ako dôkaz, že sme vydržali...
Spochybňovala som sama v sebe inštitúciu manželstva ako prínosnú. Zdalo sa mi to moc zväzujúce a zároveň som sa bála prebrať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za vzťah, ktorý tvorím.
Až jedného dňa som stretla muža. Môjho muža..
Naše srdcia a duše sa spoznali takmer hneď, ešte chvíľu však trvalo, kým to pochopia aj naše hlavy. Netrvalo dlho a požiadal ma o ruku. Po 6 týždňoch randenia.
Myslela som, že sa zbláznil, no moje srdce niekde vo vnútri hovorilo jasné ÁNO.
Už nie je priestor na strachy a predstavy o tom, ako sa každé druhé manželstvo rozpadá. .. Treba pokročiť, treba sa vydať na cestu risku a otvoriť svoje srdce dokorán. .. Na 4-tý krát som povedala áno.
To bola úľava. Zrazu ako keby mi spadla zo srdca obruč.. Ako keby sa roztopil kýbeľ ľadu a ja som sa paradoxne začala cítiť slobodnejšie.
Moje samostatné a nezávislé JA sa totiž roky bránilo tomu, aby som sa odovzdala mužovi, dostatočne sa vyzbrojilo tým, aby na mňa láska nemala dosah.
A potom som začala snívať.. Po troch rokoch práce so ženskými skupinami, vedenia rituálov a ich absolvovania v rôznych podobách som zrazu jasne videla, akú svadbu chcem mať. Svadobný rituál s kňažkami, ktoré za pomoci živlov nás oddajú pred tou najvyššou autoritou – nami a prírodou.
Zosobášili sme sa po 8 mesiacoch jeden pekný utorok pri troch svedkoch, nevedel o tom nik, ani len naši najbližší... obrad s poslancami trval celých 7 minút a my sme to mali za sebou, v tichosti, v láske.
Verte či nie, po oznámení tohto faktu zdvihli sme vlnu nespokojnosti v kruhu našich najbližších,. Ako to? Prečo v tajnosti? Prečo bez nás rodičov? Prečo bez rodiny? Bez oslavy? Veď to je najkrajší deň v živote nevesty.... Áno, bol to úžasný deň, len náš, bez stresu a v slobode.
Tu apelujem na všetky ženy, ktoré chcú mať svoj deň D skutočne pre seba- nepodliehajte predstavám a očakávaniam, či zvykom vašich rodičov a najbližších. Chce to veľkú odvahu, pretože naše zvyky sú v tomto silno konzervatívne. No oplatí sa. Pre nás to bolo niečo posvätné, intímne a zároveň tajomné. Boli sme len pre seba.
A po chvíli upokojenia a zmierenia sa prišla ďalšia vlna.
Chystali sme sa na obrad iný- pohanský.
Množstvo otázok typu- čo to vlastne je? Je to nejaká sekta? Nejaké náboženstvo?
Ako to bude prebiehať, čo si máme obliecť? A pozvala si túto tetu a túto tetu a túto kamarátku z detstva, lebo veď im si na svadbe bola tiež?
Začal sa ďalší kolotoč otázok a doporučení o dobrej reštaurácii, DJ – ovi, svadobných agentoch a bezstresovom organizovaní veľkej svadby.
Znova nás to stálo silu nášho presvedčenia, že ten deň bude náš.
A veru bol.
Bol jedným z najkrajších a zároveň najslobodnejších. V našej starej záhrade s malým záhradným domčekom pod starými borovicami. Niekoľko brigád s kamarátmi nám pomohlo priestor ako tak skultivovať. Nikto neveril, že tu bude o pár týždňov krásny obrad. Verili sme len my dvaja.
O to krajšie to bolo, keď sme videli prekvapenie na tvárach našich hostí- podarilo sa! To je úžasné, ako ste to dokázali? Jednoducho- verili sme a nenechali sme nikoho do toho kecať.
Cítili sme, že robíme niečo väčšie ako len svadobný obrad. Silno sme cítili, že čistíme naše rodové línie, meníme štruktúry a tvoríme novú realitu.
Je dôležité však, aby to cítili obaja rovnako.
Deň pred obradom sme každý absolvovali deň so svojimi ...ja som ženami z kruhov a môj muž so svojimi blízkymi kamarátmi.
My ženy v peknom voňavom a bezpečnom priestore, muži von pri ohni celú noc...
Bola to skutočná príprava a naladenie sa. Ono vždy nejaký ten stres človek zažíva a predsvadobný rituál, kde ženy nevestu vyprevadia, ma možnosť sa nacítiť na rôzne témy a bolesti či pochybnosti ktoré ešte má. Je to najlepší spôsob, ako si vydýchnuť a zároveň sa nadýchnuť.
Pre mňa to bolo niečo úžasné. Obklopená 13 ženami, ktoré som doposiaľ viedla ja na ich ceste k ženstvu mi pripravili nádherný rituál plný pochopenia, bezpečia, lásky, krásnych slov aj darčekov, zdieľania a hýčkania. Bola to ozajstná ženská podpora na životné rozhodnutie vstúpiť do zväzku s mužom a zároveň dôkaz, že sprevádzať ženy na ich ceste k samej sebe má hlboký zmysel. Vrátilo sa mi to, bol na ne krásny pohľad, ako dokázali pripraviť krásny rituál. Pri ňom som si ešte viac uvedomila dôležitosť a silu prechodových rituálov, ktorým sa venujem čoraz viac.
Druhý deň bol vďaka tomu predchádzajúcemu o to ľahší.
Pozvali sme si do kruhu k obradu ľudí, ktorí sú nám skutočne blízki a podporujú nás v tom, pre čo sme sa rozhodli. Obrad nebol o kázaní ani recitovaní. Kňažky, ktoré nás sprevádzali, nám dali priestor na vyjadrenie každého z nás- voči rodičom, voči sebe, aj v tom, čo do vzťahu prinášame. Hlboké, čisté a zároveň ľahké aj miestami vtipné. Bol to krásny deň. Bol hlavne náš a o nás.
Najväčším vyznaním pre mňa bolo vyjadrenie mojej mamy, že nič také predtým nezažila a hlboko ju to zasiahlo..
Ďakujem sebe a svojej intuícii, svojmu mužovi, ktorý stál pevne ako maják, keď do nás narážali rôzne vlny, ďakujeme podpornému kruhu spomedzi priateľov a našej najbližšej rodiny. Ďakujem môjmu ženskému kruhu- ženám, ktoré ma podporili na predsvadobnom aj svadobnom rituáli. Ďakujeme za ich pomoc pri prípravách a tiež že pochopili. Nakoniec sme si to všetci úžasne užili.
Prajem každej žene zažiť svoj vlastný obrad lásky a prípravu naň v láskavom kruhu žien.
Podporujem každú jednu ženu v tom, aby si svoj deň vybrala sama. Svoje obľúbené miesto, kde sa cíti dobre, svoj kruh, s ktorým chce zdieľať tento krok, šaty, ktoré chce mať na sebe, hoc nie sú biele.. Je to dôležité. Pre ňu, jej vnútro, aby mohla slobodne, v pokoji a z hĺbky povedať svoje životné ÁNO.
Tak isto podporujem ženy- skeptičky, že manželstvo nie je strata slobody, ale slobodné rozhodnutie žiť vo vzťahu s človekom, ktorého som si vybrala.
Vďaka za dobu, v ktorej žijeme a môžeme robiť veci, ktorým veríme.
Milé ženy, robte to, čo cítite a čomu veríte. Bude to najlepšie čo môžete urobiť. Pre Vás aj pre druhých.
Vladislava Lukáčová
Viac informácií o rituáloch nájdeš tu : Čítaj ďalej...
